5. Rozhovor: Slovákov chceme naučiť piť kultivovane

Snímka: Acan

Je výberový alkohol skutočne tekuté zlato, dá sa na ňom zbohatnúť či je to skôr doména menšieho počtu ľudí? Mám na mysli napríklad herca Georga Clooneyho, ktorý patrí k najlepšie zarábajúcim hercom práve pre jeho investície do alkoholu.

Neviem sa priamo vyjadriť k nemu, v celosvetovom meradle však áno. Ak má človek svoju značku, je to možné. Clooney má už vybudované meno a tak jeho štart bol úplne niekde inde. Na slovenskom trhu to však nie je úplne jednoduché. Ak sa bavíme o našom segmente prémiového alkoholu, ten trh je relatívne malý, aj keď sa posledné roky rozširuje. V slovenských pomeroch sa o teda nejakom závratnom zbohatnutí zatiaľ nedá hovoriť.

Takže Slováci skôr než investície uprednostňujú luxusnejšie pitie a zberateľstvo.

Áno. Z pohľadu zberateľa či investora je pomerne ľahké privyrobiť si, teda kúpiť si nejaké alkoholy, ktoré o pár rokov budú mať o niečo vyššiu hodnotu. Sú určité fľašky, ktoré sú výberové. Napríklad kolega Bohuš Bottyan má rum Diplomático Single Vintage 1997, ktorý dávnejšie kúpil vo Venezuele za asi 120 dolárov. Vtedy to bol alkohol určený iba pre venezuelský trh. Dnes sa však tá fľaša pohybuje okolo 2500 až 3000 eur. Navyše, má ju podpísanú od rumového majstra a jej cena tak preto môže byť až dvojnásobná. Keby vtedy vykúpil tých fliaš sto, tak by možno aj zbohatol (smiech). V rovine slovenského trhu je to však stále len záľuba.

Snímka: Acan

Firma Acan vznikla v roku 1997. Ako sa odvtedy zmenil trh a chute Slovákov?

Úplne radikálne. Firma v svojich začiatkoch pracovala výlučne s tequilami, najprv so značkou Black Death, na ktorej sme vyrástli. Začali sme sa venovať neskôr iným značkám tequíl a priniesli sme i rum Zacapa. Vo veľkej miere nás ovplyvnilo, keď nejaká nadnárodná spoločnosť kúpila istú destilériu pod seba a my sme o značku prišli. Stalo sa to viackrát. Boli to veľmi ťažké rany, na druhej strane nás to nakoplo. Vyhľadávali sme značky, ktorým sme verili a s ktorými sme chceli robiť. V predaji na počet obyvateľov sme na Slovensku teraz pri rume Diplomático prví na svete, čo bolo pre nás obrovské prekvapenie.

Preskákali ste si teda aj viaceré negatívne situácie, čo vám najviac pomohlo udržať sa na trhu?

Sebazaprenie, že začíname znova od nuly, keď sme museli pracovať s novými značkami. Snažíme sa držať nejakého scenára - neplánujeme byť ako niektoré veľké zahraničné firmy, ktoré majú iné kapitálové možnosti. Snažíme sa ísť cestou vzdelávania či osvety. Chceme nejakým spôsobom ľudí aj „osvetliť“, dať im nejakú pridanú hodnotu, čo sa týka vedomostí o alkohole. Nechceme vyslovene opíjať ľudí, ale pracovať so značkami a pozdvihovať nejaké kultivované pitie. A naučiť vychutnávať si ho.

Snímka: Acan

V čom sú Slováci v pití najviac špecifickí?

Na Slovensku je čo sa týka prémiového alkoholu posledné tri roky obrovská rumová vlna. Aj my sme preto v brandži vnímaní ako tí, ktorí sa venujú rumu, čo nie je úplne pravda, lebo máme aj iné alkoholy.

Aké sú vaše štatistiky, koľko ročne predáte fliaš?

Tieto informácie by som nerád prezrádzal. Dôvodom sú práve nadnárodné spoločnosti, ktoré som už spomenul. Pokiaľ sa o nás nevie, tak je dobre. Ako náhle sa dostaneme do hľadáčika týchto firiem, tak nám to môže dosť poškodiť. Tieto čísla by sme si preto radi nechali pre seba. Bavíme sa však o stovkách tisíc fľašiach.

A aký máte medziročný nárast?

Hovoríme o 48 percentách. Aj tento rok to vyzerá, že pôjde o nárast, síce nie taký závratný ako minulé roky. Predpokladáme aspoň 25 až 30 percent. Začiatok roka nebol taký perspektívny, verím však, že posledný kvartál to dobehneme, keďže sú vtedy násobky predaja v rámci Vianoc. Očakávame, že nám pomôže aj nový showroom. Dlho sme hľadali priestor, v ktorom by sme mohli realizovať všetko, čo potrebujeme. Zákazník teraz môže na jednom mieste ochutnať alkohol od školených barmanov aj kúpiť si fľašku. V podzemí je tiež školiaca miestnosť, kde organizujeme ochutnávky a školenia.

Aké typy ľudí vás najčastejšie vyhľadávajú, viete špecifikovať vašu cieľovú skupinu?

Rozdelil by som ju do troch skupín. Prvá je „B2C“, teda koncový zákazník. Túto skupinu by som bližšie nekonkrektizoval, je to rôzne. Sú to však ľudia, ktorí majú radi kvalitu a sú ochotní si za ňu priplatiť. Druhú skupinu tvorí gastro, rôzne reštaurácie, kaviarne a bary. Potom je tu tretia skupina, ľudia, s ktorými až tak neprichádzame do priamo kontaktu, ale máme internetový obchod, cez ktorý nakupujú ľudia na celom Slovensku.

Nedá sa teda povedať, že k vám chodí iba dobre zarábajúci muž po 40, nájdu sa aj ľudia z mladších ročníkov?

Áno, je tu skupina mladých, ktorá si to vie dovoliť. V tomto prípade si ale myslím, že je do veľkej miere podporovaná rodičmi. Čo mám však pocit je, že si to nevedia tak vychutnať. To je doména len vyzretých ľudí, ktorí už majú niečo za sebou. Pre mladých je to skôr o predvádzaní sa. Naša cieľová skupina by tak mala byť 30 a vyššie.

Kto pre vás predstavuje najväčšiu konkurenciu?

V podstate všetci sú veľká konkurencia. Na Slovensku je veľa firiem, ktoré sa zaoberajú dovozmi z rôznych zdrojov. V rámci Európskej únie síce nič neporušujú, ale kazia dobré meno značky. O cene ani nehovorím, bojuje sa tu o centy. A zas spomínam nadnárodné spoločnosti, ktoré nám „pobrali“ značky. Snažíme sa im preto skôr vyhýbať, máme odlišné cesty.

Snímka: Acan

Ako hodnotíte súčasnú barovú kultúru na Slovensku?

Na Slovensku vyrastajú veľmi kvalitní barmani. Často sa však stane, že keď sa vypracujú, odchádzajú preč. Barmani sa tu naozaj strácajú. Je pre to až márne, aby sme sa stále venovali novým, lebo ich migrácia je skutočne obrovská. Na druhej strane nás veľmi dobre reprezentujú v zahraničí.

Vy ste však zostali na Slovensku. Čo považujete za svoje najväčšie míľniky?

Ako som spomínal, v prípade alkoholu hovoríme stále o nejakých vlnách. Okrem rumovej sa teraz začína hovoriť aj o ginovej. Vo svete sa tento alkohol veľmi rozbehol, u nás to však až tak nepozorujeme. Ako míľnik však určite hodnotím získanie značky Diplomático, ktoré je naša najväčšia značka. Zaujímavé pri tom je, že keď sa dostalo do Európy, neznamenalo vôbec nič. Začiatky boli skutočne ťažké. Trvalo šesť až sedem rokov, kým spoločnosť začala vôbec Diplomático akceptovať.

Môže vás práve tento jeden produkt viac dostať do povedomia verejnosti?

Už nás to aj dostal. Je to obrovský fenomén, ktorý poznajú skoro všetci. Dostať ho všade, nájdete ho v najlepšom bare v centre Bratislavy, ale aj v obyčajných putikách. Na druhej strane, robí nám aj obrovské problémy, keď nám sťažuje prácu s inými značkami. Presadiť iné veci je potom doslova problém.

Cestujete často do zahraničia čerpať inšpiráciu?

Áno, po Európe sú prakticky každý mesiac veľtrhy alkoholov, kde sú pre nás známe aj neznáme značky. Veľa značiek nás tiež oslovuje priamo. Dostali sme sa už do tej pozície, že si môžeme aj vyberať.

Čo Slovákom v tomto sektore najviac chýba, kam by sme sa mali dostať?

K vzájomnej slušnosti a rešpektovaniu sa, čo sa týka dovozcov či firiem. Aby si ľudia nerobili, čo chceli.

Snímka: Acan

Na Slovensku sa nedávno medializovala kauza, že víno, ktoré považujeme za svoje, je z neslovenského hrozna, prípadne z hrozna horšej kvality. Napríklad rum Diplomático sa vyznačuje tým, že cukrová trstina i melasa musí byť iba z Venezuely. Myslíte si, že zamieňanie týchto surovín je problémom aj pri inom alkohole než víno?

Určite, máme tu 80 percent takých rumov, ktoré sa dovezú do Európy či k nám v nekvalitnej podobe. Často nastupuje potravinárska chémia, pri ktorej sa dajú robiť krásne chute, čo bežní konzumenti nespoznajú. Určite to nie je to čisté, čo by to malo byť. Keď si potom porovnáte, ako chutil rum teraz a pred rokom, je tam rozdiel. Fenomén private label je však pri týchto rumoch dosť rozšírený. Skupuje sa cukrová trstina, predáva sa pod jednou značkou... Potom sú firmy s vlastnou destilériou, rumovým majstrom, čo je úplne iná úroveň, hlavne z dôvodu, že si vďaka týmto rumovým majstrom dokážu dlhodobo udržať rovnakú úroveň a kvalitu. Podľa mňa človek k tomu alkoholu nikdy nebude mať taký vzťah, pokiaľ neprejde celým vzdelávacím procesom. Navštívil nás napríklad jeden z rummajstrov pán Nelson Hernández. Fabrika v meste La Miel vo Venezuele sa o nich a ich rodiny komplexne stará, je to taký štát v štáte.

Ako sa pozeráte na súčasný rozmach barov, v ktorých sa nepredáva alkohol?

Je to určite trend. Na Slovensku si však myslím, že nie je a uvidíme, či sem vôbec príde. Náš biznis by to však nemalo ohroziť.

Čo plánujete do budúcna?

Udržať si pozíciu v konkurenčnom boji a ísť si tú svoju líniu, vzdelávať ľudí a budovať fenomén kultivovaného pitia. Vyhľadávať tiež nové značky, ktoré vieme zastrešiť v predaji. Máme už jednu aj vyhliadnutú. Nepoviem však ktorú.

Najčítanejšie témy