6. Zakladateľ slovenského IT giganta Eset Trnka: Vstup do politiky by mi zničil život

Majetok: 640 miliónov eur.

Slovenský podnikateľ založil spolu s Petrom Paškom a Rudolfom Hrubým spoločnosť Eset. V roku 2014 založil nadáciu, ktorá bojuje proti korupcii.
Snímka: TASR/Lukáš Grinaj

Európska únia potrebuje silných lokálnych hráčov, ktorí budú strážiť jej virtuálny priestor, tvrdí pre HN Miroslav Trnka, zakladateľ a spolumajiteľ slovenskej softvérovej spoločnosti ESET.

Predstavitelia ESET-u sa v minulosti viackrát vyjadrili, že majú ambíciu dostať firmu do prvej trojky na globálnom trhu s bezpečnostným softvérom. Darí sa vám napĺňať tento zámer?

Pre mňa to nie je prioritným cieľom. Je síce pravda, že ak chcete mať motivačné biznis plány, tak si pri ich vytváraní musíte stanovovať určité ciele. Najlepšie také, ktoré sú zároveň akousi výzvou. Pre mňa je však dôležité, aby sa firma rozvíjala a bola dlhodobo udržateľná. Aby prežila sto rokov, vymieňali sa v nej celé generácie a stále si nachádzala svoje miesto na trhu. Jednoducho, aby aj vtedy, keď sa zmení doba a podmienky, mala stále silu prejsť do nejakého iného segmentu.



Rozvoj firmy úzko súvisí aj s novými expanziami. Chystá ESET niečo v tomto smere?

Myslím si, že práve toto na programe dňa nie je. Je však možné, že sú pripravené nejaké veci, o ktorých ja neviem.

Okrem Slovenska ste aktívni aj v ďalších krajinách. Na ktorý trh sa v budúcnosti chcete primárne zameriavať?

Pre nás je domácim trhom EMEA, teda Európa, Blízky východ a Afrika. Tu máme najväčšie šance, špeciálne v oblasti počítačovej bezpečnosti. Sám vidíte, čo sa teraz deje na internete v oblasti kybernetickej bezpečnosti. Európska únia potrebuje silných lokálnych hráčov, ktorí budú strážiť jej virtuálny priestor. Samozrejme, z hľadiska perspektívy sú pre nás zaujímavé aj ázijské trhy. Rýchlo rastú a sú veľmi bohaté, takže na nich určite vidím pre nás priestor.

Máte nejaké plány aj s americkým trhom?

Spojené štáty sú už tak trochu nasýteným trhom. Prirodzene, náš biznis rozvíjame aj tam, ale nejaké veľké rasty tam nepredvídam.

Jednou z aktuálnych otázok kybernetickej bezpečnosti sú hackerské útoky, ktoré majú podľa vyhlásení Severoatlantickej aliancie prichádzať predovšetkým z Ruska. Máte informácie, že ruskí hackeri sú skutočnou hrozbou, a potvrdzujú to údaje z vašich systémov?

S vyhláseniami tohto typu treba byť opatrný, pretože veľmi ťažko sa dokazuje národnosť či štátna príslušnosť nejakého hackera vo virtuálnom priestore. Na druhej strane si myslím, že Rusko je veľmi aktívnou krajinou v tejto oblasti – najmä čo sa týka rozširovania dezinformácií, ktoré ja osobne považujem za veľké nebezpečenstvo. Podstatou internetu je šírenie informácií a faktov, takýto vývoj je pre túto platformu vyslovene toxický. Napokon, túto aktivitu môžu vidieť aj laici. To nie je politika, je to istým spôsobom pretváranie obrazu alebo modifikovanie vecí.

Hrozia útoky aj z iných kútov sveta?

Rusko rozhodne nie je jedinou krajinou, ktorá takéto veci robí. Pre mňa je každé narušenie bezpečnosti problémom. A je pritom úplne jedno, z ktorých kútov sveta hrozba prichádza. Veľa hackerských skupín má síce sídlo v nejakej krajine, sú však hnané ekonomickými či politickými záujmami, ktoré môžu pochádzať z úplne iného štátu. Takže je to veľmi ťažké posúdiť. Povedal by som, že to záleží prípad od prípadu.

Dnes sú systémy kybernetickej bezpečnosti také silné, že jednotlivec by zrejme sám nič nedokázal. Sú v tejto oblasti aktívne výlučne organizované skupiny financované zvonku?

Zraniteľnosti dokáže nájsť v systéme aj veľmi talentovaný jednotlivec, ale takéto prípady sú relatívne vzácne. Je verejne známym faktom, že zásadné zraniteľnosti majú najviac zmapované tajné služby. Tie zároveň majú väčšie finančné prostriedky na nákup či vývoj škodlivých softvérov a realizáciu útokov. Takže áno, podstatná časť veľkých útokov, a hlavne tých, o ktorých nevieme, sa deje zo strany odborníkov v službách nejakého štátu.

Minulý rok ste kúpili v Bratislave zaujímavé pozemky, na ktorých chcete postaviť nové sídlo spoločnosti. V akom štádiu je tento projekt, ktorý vzniká na Patrónke?

Zatiaľ je ešte stále len vo veľmi počiatočnom štádiu. Pripravujeme si podklady, hľadáme manažérov, ktorí by mali skúsenosti s realitným trhom. Prirodzene, keďže sme IT firma, tak u nás nikto nemá dostatočné znalosti na to, aby sa bez problémov vedel v tejto oblasti pohybovať. Takže hľadáme ľudí a zostavujeme tím, ktorý bude tento projekt budovať.

Máte predstavu, kedy by sa ESET mohol do nového sídla sťahovať?

Príprava takéhoto projektu trvá naozaj veľmi dlho. Je celkom pravdepodobné, že tam bude musieť dôjsť k zmene územného plánu, potom príde na rad samotná výstavba. Keď si to všetko zrátam, tak to skôr ako o sedem rokov nevidím.

Súčasťou projektu má byť aj centrum informačných technológií. O čo konkrétne by tam malo ísť?

Chceli by sme do nášho sídla vniesť aj nejaké filantropické prvky. Skrátka niečo, čo pomôže Bratislave aj celému Slovensku. Ale aká bude konkrétna podoba tohto centra, o tom je naozaj ešte veľmi predčasné hovoriť. Ešte totiž nie je finalizovaná ani samotná náplň tejto pomoci.

Spoluzakladateľ ESET-u Peter Paško prevádzkuje umeleckú galériu, vy hráte v hudobnej skupine Lost Clusters. Máte ešte nejakú aktivitu, ktorej sa chcete venovať a investovať do nej?
Takéto aktivity mám a aj do nich investujem. Len nedávno som vo svojej rodnej Trnave otváral kultúrne centrum. Išlo o jednu z najväčších súkromných investícií do kultúry v rámci Slovenska. Práve to mi robí veľkú radosť. V podstate nechtiac sme boli nútení vytvoriť aj akýsi malý gastrobiznis. Spoločne so synom prevádzkujeme kaviareň. Tá bola vyhlásená za najlepšiu kaviareň minulého roka na Slovensku. Súčasťou toho kultúrneho priestoru je aj reštaurácia.

Máte podobné aktivity aj v hlavnom meste?
Áno, v Bratislave som postavil budovu Binárium, v ktorej sme prichýlili mnohé startupy. Takže sa venujem aj tejto oblasti. Realitnými vecami sa v poslednom čase zaoberám pomerne dosť. Prirodzene, okrem toho mám aj určité privátne radosti, ako každý človek.

Chystáte sa byť v realitnej oblasti či gastrobiznise aj naďalej aktívni?
Niečo plánujeme, ale nechceme túto expanziu žiadnym spôsobom uponáhľať. Podľa mňa je veľmi dôležitou súčasťou biznis plánov v segmente nehnuteľností a gastronómie miesto a jeho atmosféra. Takže ak nájdeme realitnú príležitosť, kde by sa niečo takéto hodilo, tak potom do toho možno pôjdeme.

A čo vysoká politika? Nerozmýšľali ste nad tým, že by ste sa venovali práve jej?
Podľa jedného nemenovaného politika som už založením nadácie Zastavme korupciu vstúpil do politiky. Ja si to tak celkom nemyslím. Nechcem sa žiadnym spôsobom priamo zúčastňovať na politickom živote. Chcem byť skôr aktívny z pohľadu občana. To, čo sa mi nepáči, pomenujem. Poskytujem tiež peniaze na riešenie problémov s korupciou. Som totiž presvedčený, že práve korupcia je naozaj veľmi vážnym problémom Slovenska. Takže takto vyzerá moja politika.

Nerokovali s vami žiadni politickí lídri ani ste nedostali ponuku na vstup do nejakej strany?
Ponuky mi dali asi všetky strany zastúpené v parlamente. Okrem jednej alebo dvoch, ktoré nebudem menovať (úsmev). Ale ja svoj názor nateraz určite nezmením. Nechcem byť politikom. Pretože si myslím, že by som nebol dobrým politikom, a zároveň by mi to zničilo život.

Neuvažujete aspoň o nejakej forme podpory pre niektorú zo strán?
Zvažujem istú podporu. Nie pre politickú stranu, ale pre kandidáta v oblasti komunálnej politiky. Je ním Matúš Vallo, ktorý ako architekt so mnou spolupracoval na projekte trnavského Nádvoria a teraz kandiduje na primátora Bratislavy. Za tým človekom naozaj stopercentne stojím. Som si istý, že keby sa stal primátorom, Bratislava bude lepším miestom pre život. Takže toho by som rád podporil.

Ako by znela vaša rada mladým začínajúcim podnikateľom, ktorí by chceli dosiahnuť podobný úspech ako vy?
Moja najdôležitejšia rada znie, aby sa nevzdávali. Budú to mať ťažké, lebo podnikanie je behom na dlhú trať. Musia sa snažiť robiť veci najlepšie, ako sa dá, a to hneď od úplného začiatku. Preto je nevyhnutné, aby práci venovali veľkú časť svojho života. A zároveň sa musia vyvarovať morálnych skratiek, ako sú úplatky, nepovolené daňové optimalizácie či podobné veci.

Kto je Miroslav Trnka
Dnes 57-ročný podnikateľ je zakladateľom a spolumajiteľom úspešnej slovenskej spoločnosti ESET, ktorá sa zaradila medzi svetových lídrov na trhu s bezpečnostným softvérom. Základy dnešného kľúčového hráča vo svete informačných technológií položil Trnka spolu s Petrom Paškom pred troma desaťročiami, keď vytvorili prvý antivírusový program NOD. V čase, keď v Československu ešte vládol tvrdý socializmus, pracovali doslova zo svojich obývačiek. Zlom prišiel v novembri 1989, keď sa po Nežnej revolúcii uvoľnila cesta trhovému kapitalizmu. Trnka s Paškom a Rudolfom Hrubým založili spoločnosť ESET, ktorá si postupne začala budovať meno v sektore bezpečnostného softvéru. Tento artikel bol vo svete raketového rozmachu počítačov a neskôr aj internetu mimoriadne žiadaný. Firma rýchlo rástla a s ňou i jej tržby, zisky a trhová hodnota.
Miroslav Trnka sa po odchode z pozície generálneho riaditeľa firmy pred vyše siedmimi rokmi venuje aj iným oblastiam. Vo svojej rodnej Trnave napríklad financoval výstavbu kultúrneho centra Nádvorie a založil nadáciu Zastavme korupciu. Je slovenským EY podnikateľom roka 2006. Práve zo spoločnosti ESET vyšiel aj aktuálny slovenský EY podnikateľ roka Michal Weis, šéf spoločnosti IBL Software Engineering.

Najčítanejšie témy