7. Eurokomisár Šefčovič: Nemci dosahujú so spoplatnením PET fliaš veľmi dobré výsledky

V boji proti platovým odpadom zašli jednotlivé členské krajiny Európskej únie rôzne ďaleko. V niektorých krajinách napríklad v obchode zaplatíme extra poplatok za samotný obal plechovky či PET fľaše. Pracuje sa v Bruseli na variante, podľa ktorej by sa tieto pravidlá zjednotili a podobné poplatky by museli zaviesť všetky štáty?
Určite to bude jedným z cieľov, ku ktorým by sme sa chceli postupne dopracovať. A to i z toho dôvodu, že vidíme, ako zafungovali častokrát aj veľmi drobné poplatky za používanie plastových tašiek. Čísla hovoria jasne. Za uplynulý rok viac ako 70 percent Európanov výrazne znížilo spotrebu jednorazových nákupných tašiek. Zároveň môžeme konštatovať, že krajiny, ktoré účtujú drobné poplatky napríklad aj za využívanie plastových fliaš, tak s týmto systémom takisto dosahujú veľmi dobré výsledky.

V tomto smere je zrejme najďalej Nemecko, ktoré má prepracovaný systém výkupu použitých plechoviek či PET fliaš. Môžeme teda hľadať inšpiráciu práve v tejto krajine?
Určite aj táto skúsenosť z Nemecka bola motívom, ktorý viedol môjho kolegu Günthera Oettingera, aby sme sa pozreli na určitú daň z plastov ako na možný príjem európskeho rozpočtu. Práve Oettinger je európskym komisárom pre rozpočet a ľudské zdroje, ktorý zodpovedá za prípravu budúcej sedemročnej finančnej perspektívy. Takže bezpochyby sa o tom bude viesť veľká diskusia.

Čo teda ukázala konkrétna skúsenosť z Nemecka?
Doposiaľ sa jednoznačne potvrdilo, že pokiaľ sa za využívanie plastov zavedie čo i len minimálny poplatok, tak to vedie ľudí k zamysleniu, či naozaj ten plastový riad alebo plastovú nádobu potrebujú.

Súčasťou stratégie, na ktorej ste sa spolupodieľali, je aj zvýšenie recyklácie plastov. Budú sa z európskeho rozpočtu financovať nové projekty, ktoré by mali pomôcť naplniť tento cieľ?
V podstate už dnes sa zo štrukturálnych fondov financuje nová infraštruktúra. Tá by mala hlavne v nových členských krajinách Európskej únie výrazným spôsobom znížiť využívanie otvorených skládok, na ktoré sa sťažujú obyvatelia v týchto štátoch. Zároveň by mala hľadať spôsob, ako odpad recyklovať, znova ho využiť a zabezpečiť, aby sa cirkulárna ekonomika prejavovala aj v tejto oblasti. No a určite aj v budúcom finančnom období bude životné prostredie jednou z kľúčových priorít, do ktorých by mali byť nasmerované finančné prostriedky.

Pôjdu tieto peniaze aj do vývoja nových kvalitnejších technológií na triedenie a recykláciu plastových odpadov?
Nepochybne. Cieľom je dosiahnuť, aby tieto nové technológie, ktoré sa momentálne vyvíjajú na recykláciu a – zdôrazňujem – ekologické spracovanie plastov, boli v Európe rozšírené. Pretože, samozrejme, tie ciele stanovené pre rok 2030, ktoré navrhujeme, sú aj v tejto oblasti dosť výrazné. Určite sa budú dať dosiahnuť len vtedy, ak vyvinieme nové materiály, ale zároveň sa aj naučíme, ako plasty efektívnejšie recyklovať.

Najčítanejšie témy