Prvé boli Offshore leaks
Offshore leaks v apríli 2013 odhalili totožnosť tisícov majiteľov anonymného majetku na Britských Panenských ostrovoch. Patrili k nim vysoko postavení politici z Ruska, Azerbajdžanu, Číny, Kanady či Pakistanu.
Vyše dva milióny dokumentov sa týkalo asi 130-tisícov ľudí a 120-tisícov firiem z asi 170 krajín sveta.
Luxleaks mali byť legálne
Luxleaks v novembri 2014 zverejnili nadštandardné dohody v Luxembursku, vďaka ktorým veľké spoločnosti ušetrili miliardy eur na daniach. A vystupujú ich tu stovky ako Apple, Amazon, IKEA či Pepsi.
Podľa luxemburských úradov boli však dohody úplne legálne, pod tlakom však začali politici od nich ustupovať.
Politici, celebrity aj zločinci v Swissleaks
Ďalšie leaks s predponou Swiss odtajnili, že švajčiarska vetva britskej banky HSBC pomáhala svojim bohatším klientom dlhé roky vyhýbať sa plateniu daní a spravovala tiež čierne kontá desiatkam tisícom zákazníkom z celého sveta, ku ktorým patrili aj zločinci či obchodníci so zbraňami okrem rôznych politikov a celebrít.
Informácie z februára 2015 sa týkajú účtov v hodnote 180 miliárd dolárov, ktoré patrili viac ako 100-tisícom ľuďom a 20-tisícom firmám.
Panama Papers si vynútili rezignácie
Najväčší rozruch v poslednej dobe spôsobili Panama Papers, ktoré vlani v apríli zverejnili dokumenty panamskej právnej firmy Mossack Fonseca.
V dokumentoch je zahrnutých 214-tisíc subjektov z dvesto krajín sveta a ide až o vyše 11 miliónov listín. Odhalenia si vynútili rezignáciu islandského premiéra Sigmundura Gunnlaugssona či španielskeho ministra priemyslu Josého Manuela Soriu.
